Ako zvýšiť motiváciu dieťaťa k učeniu – rady pre rodičov

1. Motivácia k učeniu sa u dieťaťa buduje dlhodobo

Pokiaľ k Vášmu dieťaťu pristupujete nedôsledne, dovolíte mu neučiť sa, keď sa mu nechce alebo je pre neho niečo príliš ťažké, ak necháte dieťa presadiť si svoje, unikať od riešenia problémov, plnenia povinností, dostáva tak od Vás spätnú väzbu, že sa učiť nemusí. Ak sa to deje opakovane, dieťa dieťaťa sa zautomatizuje odmietavý alebo vyhýbavý postoj k učeniu, ktorý sa mení veľmi ťažko. Zmena je možná, nejde však o krátkodobú záležitosť.

2. Prečo sa Vaše dieťa nechce učiť?

Analýza príčin, prečo dieťa nie je motivované k učeniu Vám môže pomôcť s hľadaním riešení. Ak Vaše dieťa zažilo v škole viacero neúspechov, môže mu snaha vynaložená na učenie pripadať nezmyselná a zbytočná. Alebo naopak, ak je dieťa šikovné, učivo je mu známe, môže mať pocit, že všetko ovláda a učiť sa nepotrebuje. Dieťa, ktoré trávi veľa času na tablete, telefóne, pri hrách, televízii môže mať návyk pasívneho trávenia svojho času. Dieťa, ktoré má nízku frustračnú toleranciu, rýchlo sa vzdáva, má slabú vôľu pri prekonávaní prekážok je prirodzene málo motivované k vykonávaniu povinností. Váš prístup k dieťaťu, či už príliš laxný a uvoľnený, prípadne nezáujem, ale aj príliš veľké nároky na školský výkon majú výrazný vplyv na prežívanie dieťaťa.

Dôvody pre nízku motiváciu k učeniu odhalíte rozhovorom s Vaším dieťaťom, pri ktorom vyjadrí svoj názor na školu, vzťah k učeniu, k jednotlivým predmetom či učiteľom, a tiež sebakritickým náhľadom na svoj postoj k dieťaťu v súvislosti so školou.

3. Čo je dôležité

  • Zavedenie režimu, stereotypu a pravidelných návykov do denného rozvrhu dieťaťa s dostatočným priestorom na učenie a vypracovanie domácich úloh.

  • Riadiť sa zásadou „Najprv práca, potom zábava“, avšak s primeranými prestávkami medzi podobnými činnosťami – nie je napríklad vhodné učiť sa hneď po príchode zo školy, ak netrávilo dieťa medzitým čas rekreačnou aktivitou alebo hrou.

  • Neodkladať učenie ani na neskôr, mať vymedzený presný čas na povinnosti.

  • Klásť na dieťa primerané požiadavky, nepreťažovať ho, rešpektovať jeho prirodzené pracovné tempo a prípadné obmedzenia (poruchy pozornosti, poruchy učenia a pod.).

  • Nevypracovávať úlohy za dieťa. Ak si dieťa nesplní povinnosť, nechať ho čeliť dôsledkom svojho rozhodnutia aj za cenu zlej známky alebo pokarhania.

  • Umožniť dieťaťu zažiť úspech, pochvalu a ocenenie za dobrý výkon.

  • Netrestať dieťa za zlú známku, sústrediť sa na príčinu neúspechu a odstrániť ju.

  • Pri učení poskytnúť dieťaťu primeraný pokoj, odstrániť rušivé podnety (zapnutá televízia, hra súrodencov, telefón alebo tablet v dosahu a pod.)

4. Čo robiť?

Po rozhovore o príčinách nedostatočnej motivácie aktívne spolupracovať s dieťaťom na riešení. Klásť otázky, napr. „Čo navrhuješ?“, „Čo si myslíš, že by ti pomohlo?“

Navrhnite vlastné riešenia, hľadajte kompromisy, ktoré budú vyhovovať obidvom stranám. Dohodnuté postupy je vhodné zapísať, jednotlivé body môžete aj priebežne vyhodnocovať, bodovať. Pre nastavenie pozitívnej motivácie sa môžete dohodnúť aj na odmene po určitom čase.

Pomáha vytvorenie harmonogramu, pri ktorom do jeho tvorby zapojíte aj dieťa a riadite sa aj jeho požiadavkami. Zo začiatku je vhodné začať s jednoduchším harmonogramom, neskôr nároky na dieťa zvyšovať. Harmonogram si dieťa umiestni na dobre viditeľné miesto, splnené úlohy si môže odškrtávať.

K motivácii k učeniu prispieva pokiaľ sa učenie prepája s pozitívnymi emóciami, ako napr. humor, pozitívne očakávanie, dôvera.

Menším deťom je vhodné pomáhať pri učení. Ak dieťa niečomu nerozumie a vy mu to nedokážete vysvetliť, hľadajte iné spôsoby (napr. doučovanie). Snažte sa byť pokojní. Pokiaľ sa Vám spolu nedarí, radšej učenie prerušte.

Niekedy je vhodné využiť na učenie hru alebo napr. výmenu rolí, kedy je rodič v pozícii žiaka a dieťa sa ho pokúša niečo naučiť.

Snažte sa obmedziť negatívne emócie, ktoré sa môžu u dieťaťa v súvislosti s učením vyskytnúť. Neznamená to potlačenie alebo zakázanie takýchto emócií. Vhodné je nechať dieťa prejaviť hnev, frustráciu, obavy a pod., akceptovať ich a prejaviť chápavý postoj, nenechať však dieťa uniknúť od povinností len preto, že pri ich plnení necíti komfortne.

Snažte sa s dieťaťom pracovať aj na tom, aby nezaujímalo negatívny postoj nielen k učeniu, ale často aj k sebe samému („som hlúpy“ , „nedokážem to“ a pod.).

Pokiaľ dieťa vykonáva činnosť dlhodobo, opakovane, v podobnom čase a rovnakým spôsobom, postupne táto činnosť prechádza v rutinu a dieťa sa stáva disciplinovanejším.

Pri dlhodobých neúspechoch, u výrazne nemotivovaných detí alebo u detí staršieho školského veku, ktoré Vás rešpektujú menej, neváhajte vyhľadať poradenstvo u odborníka, aby ste tak predišli väčším problémom v budúcnosti.

 

Spracovala: Mgr. Dana Klementová, CPPPaP Šaľa

 

 

Kontakt

Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Ul.1.mája č. 898/2
Šaľa
92701
(za ZŠ s MŠ s VJM P. Pázmánya)
031/7705464, mobil 0948 353 380 cpppapsala@gmail.com